Obsah článku
Prednedávnom sme sa vás pýtali v ankete na to, či chcete radšej článok o Bocas del Toro, alebo o tom ako sme si prerobil byt. No a keďže vás už viackrát zaujímalo ako sme si zvládli prerobiť starý byt takmer úplne sami a ako vyzeral predtým, konečne sme sa dokopali aj k tomuto štýlu blogu. Na začiatok je dobré povedať, že byt sme 5 rokov prenajímali. Keď začala Adelka končiť školu a nám sa blížil termín svadby, uvedomili sme si, že je na čase pripraviť ho pre nás. Vrhli sme sa na to teda hlavne spoločnými silami.
Pôvodne sme toto nechceli zverejniť
Tento článok nesúvisí s tým čo chceme na internete primárne prezentovať. Ak sa na to ale pozrieme viac do hĺbky, tak nájdeme mnoho prepojení. Hlavná súvislosť je s tým, čo sa snažíme propagovať – a to je venovať sa vám a vašim snom aj napriek obrovskému tlaku od okolia, tlaku z práce, a tlaku z povinností. Byt sme totiž začali prerábať v najhoršom možnom a hektickom období, t.j pár týždňov pred štátnicami a svadbou. Ktorý blázon by sa do toho pustil? No my dvaja samozrejme. A bolo to jedno z najlepších rozhodnutí nášho života.
Plesnivá kúpeľňa
Začali by sme s miestnosťou, resp. miestnostičkou, ktorú sme celkom sami nezvládli. Bolo treba ju „prekopať od základov“ a to veru poriadne. Nájomníkom posledný rok plesnivela, nakoľko nemala žiadne odvetrávanie. V bytoch je luxus mať v kúpeľni okno, v našom skromnom byte sa takýto luxus veru nevyskytuje. Kľúčové teda bolo vymeniť všetky staré kachličky, naniesť hydroizoláciu pod kachličky, aj viac vrstiev, poriadne to celé utesniť na stenách a v rohoch a pripraviť základ pre majstrov kachličkárov. Toto bola jediná pomoc, za ktorú sme v byte platili – celkom sme si netrúfli dať kachličky sami. A bol to dobrý nápad, nás totiž čakalo oveľa viac roboty kým majstri dláždili a kachličkovali malú kúpeľňu.
Nová omietka v obývačke
Vidíte tú lahodnú oranžovú? Ešte aj s výbežkami, vlnkami, priehlbinkami, packané hocijako, bez vzoru, bez súladu, bez móresu… Joj koľko sme sa natrápili, kým sme to z každej izby zoškrabkali. O tom, že sa táto sadrová lahôdka nachádzala aj na stropoch radšej pomlčíme 😀 Stropy sme vyriešili sadrokartónom, aby sme si ušetrili ruky, trapézy, aj nervy. Aby o pár rokov nespadla omietka, natiahli sme nanovo lepidlo kleber a sieťky. Na vrch išla omietka, ktorú sme naťahovali taktiež sami. Treba však podotknúť, že nám to najskôr ukázal Borisov brat Andrej.
Ten nás naučil aké používať nástroje, akým smerom ťahať kleber aj omietku, a samozrejme dal aj zopár cenných rád pri pivku. ???? Bez jeho odbornej pomoci by sme to určite nezvládli…
Obývačka má v sebe jeden zaujímavý prvok, a tým je bar. Nám slúži aj ako jedálenský stôl, sme len dvaja, čiže v kuchyni nám naozaj nie je treba stôl a je tak priestrannejšia. Bar sme ponechali. Zbožňujeme zelenú farbu v akýchkoľvek odtieňoch. Aj tmavšiu, aj svetlejšiu. Jedna stena v obývačke je preto bohato zelená. Taká istá farba je aj na jednej stene v spálni. A trošku iná je aj v kúpeľni. Nie nadarmo náš byt nazývame „Zeleným bytom“ a vnútri ho spájame mierne s kultovou Annou zo Zeleného domu.
Z modrej kuchyne je provensálsky sen
Nie že by sme nemali radi farby, ale stará tmavo modrá kuchyňa bola pre nás naozaj nepochopiteľná. Nevravíme, že sa to niekomu nemohlo páčiť pár rokov dozadu, avšak táto kuchyňa potrebovala prekopať na kompletku. Pôsobila malo, nedalo sa v nej hýbať, dokonca varenie bolo na skromnejšej kuchynskej doske. Vedeli sme, že ju určite celú vyhodíme a priestor otvoríme. Žltú stenu sme premaľovali na bielo, oranžovú na odtieň „nórske skaly“.
Kuchyňu sme si zostavili sami a naozaj jednoduchú. Vrchné police sú v moderných kuchyniach už celkom prežitok, obzvlášť ak ste dvaja nepotrebujete toľko riadu a tanierov. Ak si aj všimnete ako sú riešené kuchyne v dnešnej dobe, niektoré už nemajú vrch. Miesto nich sú už dané police ktoré ladia s celou miestnosťou. My sme sa rozhodli ladiť ju celú do biela aby pôsobila otvorene. A to sa podľa nás aj podarilo, veď posúďte sami.
Spálňa s paletovou posteľou
O paletovej posteli sme snívali už dávno predtým. Za pomoci kamaráta sme zohnali palety, nakreslili si plán, predbežne našli miesto posteli a už aj sme sa pustili do výroby. Palety sme najprv obrúsili a zbavili triesok, následne sme ich natreli dvoma vrstvami tmavej lazúry orechovej farby. Kúpili sme na ne matrac a neoľutovali sme ani sekundu, ktorú sme posteli venovali. Do čela sme dali kopec svetielok, takisto aj po stranách postele. Hlavne večer to je naozaj krásne.
Izbu sme takisto ošúchali a museli dať sadrokartón. V strede jednej steny sa nachádzali aj dvere, ktorými bola izba spojená s kuchyňou. Pôvodne sme chceli túto stenu prebúrať, no nakoniec sme sa rozhodli priečku nechať. Dve steny v spálni sú takisto bohato zelené.
Keď sa ti nechce, začni makať viac
Bola to naša prvá skúsenosť tohto typu v našich životoch. O to ťažšie to bolo, že sme tu často trávili sami dvaja celé dni a makali. Nedá sa nám však nespomenúť aj môjho brata Milana, nášho kamaráta Matúša, ktorí nám často keď mohli pomáhali. Ďalej nám pomohol môj dedko s elektrinou a svetlami, svokor s drobnými prácami naokolo a švagor so sadrokartónovou konštrukciou. Aj vďaka nim sme to ako tak stihli do svadby, aj keď v svadobnú noc sme spali ešte na zemi na matracoch. Aj tak by sme toto všetko nemenili a sme radi, že môžeme povedať, že sme sa do tohto pustili sami a zvládli sme to do konca leta všetko absolútne sami.
Veríme, že toto bude zdroj inšpirácie aj pre vás. Ak pôjdete cez chvíle, keď toho budete mať naozaj moc a nebudete vedieť ako ďalej, vždy sa dá zájsť za hranice vašich síl. My sme sa prekonali a v jeden mesiac začali aj prerábku, aj som končila školu, a aj sme sa vzali. A bol to najkrajší máj aký sme zažili.
