Obsah článku
Aby sme trošku upresnili náš momentálny status, rozhodli sme sa že napíšeme aj takýto článok. Ako ste isto mnohí postrehli z nášho Instagramu či Facebooku – v jeden deň sme sa rozhodli že predáme byt, ktorý sme si ani nie rok dozadu svojpomocne prerobili.
Keďže náš prvý veľký odchod do sveta nevyšiel a nakoniec z toho bola „len“ predĺžená dovolenka na ktorej sme aj tak pracovali, rozhodli sme sa že zmeníme kompletne naše vody.
Bolo to takpovediac nutné. Po „veľkom sklamaní“ že sme sa museli zo sveta vrátiť a po uvedomení si, že sa musíme chvíľu oťukať aby sme vyrazili znovu, bola zmena priam žiaduca. Tešili sme sa na nové začiatky, ktoré sme pomaly začínali a na všetko, čo prinesie život na Slovensku.
Aj keď vtedy už Adel tušila, že sa zmení kompletne celý aj od najpevnejších základov… 🙂
Prečo sme odišli z mesta?
Najčastejšia otázka:
„Máte tu všetko, máte tu rodinu, máte tu na dlani akúkoľvek službu a pomoc. Tam na to budete sami, ešte je aj tehotná, uvedomuješ si čo to bude?,“vypytovali sa rodičia Borisa.
Samozrejme že si to uvedomujeme a uvedomujeme si to až veľmi dobre. Je dôležité si uvedomiť však aj to, že takto mladí nebudeme naveky a takéto veci nás nebudú baviť naveky. Keď prídu aj tie komplikovanejšie povinnosti ako škôlky, školy, práca vo firmách a podobne, vtedy budeme riešiť to.
Teraz však chceme riešiť maximálne tak kto nám poorie, či nám kuna nezabila sliepku, či máme dostatok zemiakov v pivnici a či nám vietor neprekazí internetové pripojenie. Život „na lazoch,“ ako to tu familiárne voláme je síce náročný a pre nás novinka, ale už teraz vieme, že to zvládneme.
Pre upresnenie – naši rodičia žili tiež na dedinách, ale ako jediní z rodín sa presťahovali do mesta. Z toho dôvodu máme obaja zvyšok rodín na dedinách, do ktorých nás to aj celý život ťahalo. Nečakali sme však, že to príde takto skoro.
Domček je náš osudový
Domček, ktorý sme kúpili sme vyňúrali na internete ešte v Paname. Jeden večer na nás vyskočil ako reklama na Facebooku cez nejaký portál, kadiaľ sa predávajú nehnuteľnosti. Vtedy sme absolútne netušili, že raz bude našim domovom.
Keď sme prišli z Panamy, na mesiac sa na to samozrejme pozabudlo. Príchod na Slovensko bol hektický, čakalo nás mnoho vybavovačiek, spamätávačiek, stretnutí… Vyše mesiaca sme žili v zhone, mali hlavu plnú smútku, ale aj radostí z toho, že sme v poriadku a pri rodinách.
No a vyše mesiac a pol na to sme zistili, že budeme traja 🙂 Neváhali sme ani chvíľu, pozreli či je domček stále voľný a hneď ten deň sme volali majiteľom. To, čo nasledovalo bolo zaplatenie zálohy a až potom predanie nášho bytu. No a začiatkom marca sme sa už sťahovali…
Samozrejme, nie je tu všetko ideálne, stále je tu veľa vecí, ktoré treba doriešiť. Keďže ide o starý dom, je toho požehnane. Záhrada bola zanedbaná, pásli sa na nej ovce. Jeuž pooraná, pôdu sme trošku prekyprili a snáď budeme môcť tento rok niečo aj posadiť.
Čo sa týka pozemku tak je dosť veľký, za domom sa nám tiahne starý jabloňový sad a obrovský orech, a bude treba sa postarať aj o stromčeky. V sade nám budú burinu spásať ovce a pod veľkým orechom bude čo chvíľa vybudované posedenie s ohniskom.
Nakoľko čakáme naše prvé bábo, musíme domček prispôsobiť aj tomu. Predsa, nech je to tu trošku viac „baby friendly,“ nech sa nám tu pohodlnejšie býva aj v trojici. Je treba vyriešiť kúrenie, okná, dvere, a také tie veci na ktoré vás nič nepripraví. Všetky sú už chvalabohu v štádiu riešenia.
Prečo sme sa rozhodli opustiť mesto a vybrali si život na vidieku
Dôvodov je viacero a napíšeme ich jednoducho:
- obidvaja sme naozaj viac ten dedinský typ, než ten mestský
- v meste sme sa už dosť nudili
- chceme a vždy sme chceli, aby naše dieťa vyrastalo na vidieku
- obaja sme home-office, o chvíľu aj rodičovská dovolenka, takže naša situácia nám to umožnila
- pracovať môžeme odkiaľkoľvek, resp. aspoň jeden z nás
- chceme byť sebestační čo sa týka väčšiny potravín
- milí susedia, úžasní ľudia v dedine, veľa sliepok na dvoroch 😀
- chceli sme sa zbaviť hypotéky a byť nezávislí
- potrebovali sme zase vyskúšať niečo nové
- atď atď atď…
Je toto naše finále?
Určite nie.
Ako sa vybrať niekam znovu sme špekulovali aj doteraz. Len to bolo všetko ešte veľmi náročné, čo sa týkalo cestovania aj pandémie. Lokalitu sme vyberali samozrejme aj podľa toho, či sa tam odporúča cestovať tehotným ženám… A veru mnohé ktoré boli v tomto čase dostupné také neboli. Klasiku ako Maldivy či ďalšie dovolenkové rezorty sme ani nepozerali, o tom naše cestovanie totiž ani veľmi nie je.
Veríme však, že nám teraz dáte chvíľku a budete nás aj naďalej zásobovať peknými správami a komentármi aj na tejto ceste. Na chvíľku sa zrejme nikam nedostaneme, ale ako sa poznáme, zbalíme pár švestek a nosič, prípadne teda kočík, a vyrazíme možno aj skôr než si všetci myslíme 🙂
Domček nie je finále, takisto tu neplánujeme zostať dlhé roky. Je to dočasné riešenie na našej bláznivej ceste.
