Keď vidíme túto fotku, napadne nám len jedno. Vďaka Bohu za tento život. Za všetky tie nádherné chvíle. Za všetky, ktoré si chceme pamätať navždy. Máte vo svojom živote aj vy také? Stavíme sa, že áno ?
Dlho sme rozmýšľali, čo pre vás takto na začiatok roka napísať. Mnohých z vás sme spoznali aj osobne, stretli na prednáškach, mnohí nás voláte na výlety (nie vždy však máme bohužiaľ možnosť a kapacitu pridať sa), veľa z vás nám píše ohľadom rád a veľa z vás nám píše len tak ?
Keď sme túto našu mini komunitu a denník zakladali, počítali sme tak max s pár stovkami ľudí. Keď však vidíme že stále viac z vás chce vykročiť zo zaužívaných cestičiek a žiť podľa vášho vnútra, teší nás to. Nie nadarmo sme písali post o tom, že budeme prví ktorí vás podporia v akejkoľvek „blbosti“ ktorú vaše okolie zatracuje ?
Aj keby to je jednosmerka do krajiny, kde neskôr prídete o všetko ? Aj keby je to odchod z práce, za ktorý vás vydedí babka, že vraj ste lenivý. Aj keby to je sen prejsť pol Maďarska so stanom a baterkou v ruke. Viete čo ideme spraviť najbližšie obdobie my?
To, že nám mesto moc nevyhovuje viete asi každý. Tak opúšťame teplučko čerstvo prerobeného voňavého bytu a ideme na miesto, nad ktorým nejeden krúti hlavou ? (Všetko má svoj čas, všetko sa dozviete.) Samozrejme, neprestáva(j)me objavovať.
Aj keď nám zrušili všetky možné letenky na tento rok. Aj keď nie je situácia ideálna takmer na nič… Ale veď to je už jedno. Ďakujeme za vás, vaše milé písmenká a slovká, a vašu podporu ??
Vaše dva Batôžteky ?
