Prvý prvučičký odkedy bývame. My dvaja, čo si vždy najprv obzrieme prírodu ? A to ten koniec dediny máme tak minútu od nás… Asi tak by sme opísali to, ako momentálne všetko rýchlo plynie a ešte rýchlejšie nestíhame vnímať čo všetko sme tu porobili za tie týždne.
Práce je nad naše hlavy, to veru áno. Ujo čo bol merať okná sa smial na našej bielej tabuli, kam si značíme a odškrtávame všetky úlohy. A popritom sa čuduje, čo tu robíme. „…vy nie ste odtiaľto, všakže? To hneď počujem!“ ?
Zmizli nám staré škaredé železné konštrukcie z dvora, polorozpadnuté šopy zo záhrady. A aj plný obrovský kontajner z dvora, do ktorého sme nanosili aj s pomocou tony odpadu. A na oplátku nám pribudlo zopár centimetrov okolo pupka ??
Teda aspoň jednému z nás… A vlastne aj druhému, ale to hlavne od susediných trdelníkov a bohatej zabíjačkovej vyslúžky ? Konečne sme sa poriadne rozhliadli kam presne sme to odišli. A veru že tu je nádherne už teraz. Ešte krajšie tu však bude, keď sa to tu všetko zazelená… Bude radosť chvíľu žiť tu ???
