Obsah článku
Tradičná reštaurácia na ostrove Pulau Tuba
Po tom ako sme prestali otravovať našou prítomnosťou vodné byvoly, pokračovali sme jazdou po ostrove, dostali sme sa na koniec jednej z cestičiek. Dorazili sme menšiu pláž, na ktorej sa nachádzala tradičná miesta reštaurácia, ktorá teda skôr vyzerá ako zopár pozbíjaných plechov. Dlho sme nepremýšľali a už sme si objednávali si jedlo. Ponuka nebola najväčšia, bolo to možno 5 jedál, ale o to náročnejšie bolo vybrať si. Kraba? Krevety? Dali sme si Mee ketam, ale o tom nabudúce…(o jedle pripravujeme samostatný článok na blogu).
Ako sme tak čakali na čerstvého kraba a krevetovú polievku, vychutnávali si pohľad na pláž, zrazu presne nad našimi hlavami zapraskal konár na palme. Borko sa tak zľakol, že sa vykotil zo stoličky (chvalabohu do piesku). Samozrejme z toho mala riadnu srandu hŕstka Číňanov, ktorí si objednávali hneď po nás… Ešte sa nám chvíľu rehotali, zatiaľ čo sa Boris červenal. 😀 Krab a krevety boli vážne vynikajúce, aj keď riadne štipľavé, ako je ale v Malajzii zvykom.
Rybárstvo a obyvatelia
Na Tube nájdete mnoho zákutí, v ktorých sú domčeky častokrát na takom mieste, že si ich najprv ani nevšimnete. Zapatrošené vedľa ciest v kríkoch, schované za obrovskými listami. Ľudí si častokrát ani nevšimnete, aj nás prekvapili nesmelé detičky ktorým trčali len veľké okále. 🙂 To však nie je prípad takýchto fishing spots, kde sú odparkované rybárske lode a ak je voda nízko, je vidieť aj siete či klietky na krabov.
Obyvatelia sú tu však veľmi priateľskí. Ako sme už spomínali, natankujú vám hocikedy zo Sprite fľašky, volajú vás na obed, alebo vás potešia takou lichôtkou, že sa až začervenáte a ešte chvíľu rozmýšľate, či by sa niečo podobné stalo na Slovensku…
„Hey beautiful, where are you from? You have very pretty eyes!“ prihovorilo sa zopár miestnych žien Adelke na pláži. Chvíľu sme sa rozprávali, ale Slovensko samozrejme nepoznali. 🙂
Blúdenie a neobývaný ostrov
Časť Pulau Tuba je odčlenená mostom, ktorý vedie ponad malý prieliv, ktorý využívajú na rybárčenie. Na tejto časti nenájdete okrem mangrovov a džungle nič. Až na 4 domčeky, kam mali namierené aj títo chlapci na motorke. Elektrina však je, ako môžete vidieť na fotke… čo viac potrebujú? Majú totálne všetko. Kľud, more, džungľu, dopravné prostriedky, zvieratá naokolo, a aj spomínanú elektrinu.
Malý chlapček vzadu bol najprv prestrašený, otáčal sa s nechápavým výrazom až do polovice mosta, no neskôr nám kýval a usmieval sa. Samozrejme, netreba to ani moc popisovať… Deti sú tu naozaj krásne, milé a to, ako sa hrajú so šteniatkami na ulici je radosť pozerať. Majú máličko a predsa majú tak veľa.
Odpadky a ekologické problémy
Bohužiaľ, tak ako vo veľkej väčšine Juhovýchodnej Ázie, aj tu je obrovský problém s odpadkami. Malajzia a Thajsko patria medzi najväčších znečisťovateľov vôd. More plasty vyplavuje každý deň na tieto opustené a neudržiavané pláže. Je to smutný pohľad. Z jednej strany naozaj nedotknutá príroda, divoká džungľa… a na druhej strane sú tu pláže plné plastového odpadu.
Turisti na tieto miesta moc nechodia, tak pre domácich nemá zmysel upratovať tieto priestranstvá. Paradox je, že tento ostrov je „nedotknutý“ ako píšeme v nadpise, ale zároveň sa ho tento problém dotýka najviac. Na žiadnej inej ceste sme toto predtým ešte nevideli.
Na tejto pláži bolo mnoho krabov huslistov a špeciálnej rybičky, ktorá sa volá Lezec obojživelný (Periophthalmus barbarus).V žiabrach vie zadržať vodu a po súši sa premiestni do iného jazierka, ktoré sa tvoria pri odlive. Ak mu nevyschne koža, dokáže na súši prežiť pár hodín. Je vždy veľký zážitok pozorovať ich ako sa hemžia v blate a presúvajú za samičkami…
Skalné previsy na pláži
Väčšinu dňa sme však strávili na pláži pod týmito skalnými prevismi, z ktorých dolu padali rôzne popínavé rastliny. Chytali sme jemne do rúk centimetrových krabíkov, jedli koláče, tešili sa z tohto všetkého, čo sme zažili. Častokrát, keď sme sa zapatrošili až do uličiek, kde nás ani domáci nečakali, sme sa stretli s prekvapením v ich očiach. Čo tam asi tak robíme? Prečo sme sa vybrali z ruchu veľkého ostrova vedľa na niečo takéto „nezaujímavé“? Viete, ono pre nás je zaujímavé práve toto…
To, keď sa Adelka aj tak trochu začína báť že kam sme to zas prišli. To, keď nevieme ani kadiaľ presne to blúdime. To, keď nevieme, kam pôjdeme ten ďalší deň… a ani to, čo budeme v ten deň jesť. Je to pre nás najlepší pocit aký sme kedy zažili.
Motorku sme majiteľom neodovzdali
Na 17:00 sme boli dohodnutí s majiteľom motorky, že si ju vyzdvihne v prístave kde nám ju aj požičal. Samozrejme, neprišiel. Telefón nezdvíhal. Čo iné nám zostávalo, než nechať ju v tam aj s kľúčmi? 😀 A tak sme aj spravili. Nikde nikoho, nikto nechodil, na cestu naspäť na Langkawi do loďky nastúpil už každý. čakalo sa len na nás. Prístav zostal prázdny. No a nechali sme tam motorku, a na lavičke okuliare, na ktoré spomíname doteraz… aj na to, či ju majiteľ vôbec našiel. 🙂
Naše video z ostrova Pulau Tuba
Fotogaléria: Ostrov Pulau Tuba
